O primeranom použití ustanovení zákona vo všeobecnosti
Právne predpisy z objektívnych dôvodov, pre zložitosť, rôznosť a súčasne osobitosť procesov predmetu úpravy, nemôžu niekedy jednoznačne ustanoviť (kvantifikovať) niektoré požadované kritériá a povinnosti. Výnimkou nie je ani oblasť výkonu správy bytových domov. Preto sa v právnych predpisoch vrátane zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „BytZ“) používa relatívne neurčitý výraz ako „primerané použitie iného právneho predpisu“ v rôznych gramatických tvaroch. Výrazným spôsobom sa však odlišuje od právneho aplikačného inštitútu „sa použijú rovnako“. Preto je najmä z hľadiska vykonateľnosti postupov upravených aj v BytZ dôležité objasniť čo výraz primerané použitie znamená.
Podľa legislatívnych pokynov uvedených v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z., pre legislatívny jazyk výraz „primerane použije“ popisuje nasledovne: „Ak sa majú novo upravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože termín „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.“
Takže aj samotný legislatívny jazyk vo svojej interpretácii pripúšťa, že termín primerane môže mať pomerne voľný výklad, pritom sa používa pomerne často. Podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 [1]gramatický výklad slova „primerane“ hovorí: primeraný – prídavné meno: hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý. Môžeme pojem „primeraného použitia“ aplikovať v zmysle gramatického výkladu na základe vhodnosti? Môžeme použiť vhodne na konkrétnu situáciu alebo vhodne na všetky rovnako? Zákonom ponechaný priestor na primerané použitie je nenáležito široký.
Čo o primeranom použití hovorí judikatúra?
Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 107 2018 k pojmu primerane uviedol: „Legislatívny termín „primerane“ je potrebné vnímať v súlade s legislatívnymi pravidlami (uznesenie NR SR č. 511 zo dňa 18.12.1996 k návrhu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov publikované pod č. 19/1997 Z.z.) ako interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa na právne vzťahy aplikujú len niektoré zodpovedajúce časti právnej úpravy, ktorá má byť použitá. Pri úvahe o primeranosti použitia právnej úpravy je potrebné vychádzať najmä z cieľa, ktorý je sledovaný právnou úpravou daných právnych vzťahov a zo spôsobu, akým sú tieto právne vzťahy upravené, zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2 Cdo 71/2010).“ Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Môžeme konštatovať, že primerané použitie iného právneho predpisu sa má vykladať najmä s ohľadom na cieľ právnej úpravy, nie na cieľ ktorý sledujeme my ako jedna zo strán právneho úkonu. Teda nie účelovo ale cielene. Interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. marca 2015)
Primerané použitie iného právneho predpisu
Legislatívne pravidlá určujú, že by mal byť určený aspoň rozsah ustanovení predpisu na ktorý sa odkazuje., čo však v niektorých prípadoch nie je splnené. Napríklad v zmysle ust. § 7 ods. 6 BytZ: „Likvidačný zostatok sa prevedie do fondu prevádzky, údržby a opráv príslušného domu. Odmenu likvidátora určí ten, kto likvidátora vymenoval. Náklady likvidácie sa uhradia z majetku spoločenstva. Na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností,12c) ak tento zákon neustanovuje inak.“ Pričom poznámka 12c – odkazuje na ustanovenia § 68-75 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) nie je z tohto určenia jasné, či sa majú použiť všetky vymedzené ustanovenia iného právneho predpisu alebo či vybrať len niektoré tzv. „od prípadu k prípadu“ podľa voľnej úvahy likvidátora.
Primerané použitie Obchodného zákonníka
Môže sa zdať, že v prípade likvidácie spoločenstva vlastníkov bytov, sa žiada použitie všetkých ustanovení ObchZ v určenom rozmedzí ( §68 – §75) Avšak v tom prípade, by nešlo o primerané použitie. Výber použitých ustanovení má byť so zreteľom na zmysel a účel zákona. Pri rozhodovaní o výške odmeny likvidátora kedy Obchodný zákonník v § 75a ods. 1: „…….Ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, patrí likvidátorovi odmena a náhrada výdavkov podľa zmluvy; ustanovenie § 66 ods. 6 sa použije primerane.“ Zároveň odmenu likvidátora upravuje aj BytZ v ust. § 7d ods.6 :“…….Odmenu likvidátora určí ten, kto likvidátora vymenoval. Náklady likvidácie sa uhradia z majetku spoločenstva…..“ v tomto prípade pôjde o primerané použitie ak sa odmena likvidátora určí podľa BytZ, teda rozhodnú o tom vlastníci, čo sa nám zdá účelné a spravodlivé.
Ďalším prípadom, kedy si BytZ a ObchZ odporujú, je pri podaní návrhu na zápis zmien alebo zániku zapisovaných do registra spoločenstiev je podľa ust. § 7 ods. 2. BytZ : „Návrh na zápis do registra je povinný podať zvolený predseda alebo poverený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome do 30 dní od schválenia zmluvy o spoločenstve alebo správca pri vzniku spoločenstva zo zákona. Návrh na zápis zmien alebo zániku zapisovaných údajov podľa odseku 7 je povinný podať príslušnému správnemu orgánu predseda alebo poverený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome do 30 dní odo dňa, keď zmena nastala….“, zatiaľ čo ust. § 72 ods. 4 ObchZ určuje, že návrh na zápis likvidátora podáva samotný likvidátor: „Ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor. Ak likvidátora ustanoví súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu.“ Správne použitie je použitie ustanovenia ObchZ, vzhľadom na fakt, že funkcia predsedu SVB vstupom SVB do likvidácie zanikla.
Primerané použitie Občianskeho zákonníka
- Často sa stretávame so situáciou kedy správcovi bytového domu alebo predsedovi SVB nie je jasné delenie a uznávanie hlasu za byt ak je v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Pričom ust. § 14 ods. 3 BytZ určuje, že „za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb“. V tomto prípade sa primerane použije zákon č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), konkrétne ustanovenia § 137 ods. 1, v zmysle ktorého „podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci“, v kontexte s § 139 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého „o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov….“. V praxi táto súvislosť znamená, že ak je byt alebo nebytový v podielovom vlastníctve viacerých osôb, pripadá na každého podielového spoluvlastníka taký podiel na „celom“ hlase bytu alebo nebytového priestoru, v akom podiele vlastní uvedený priestor.
Primerané použitie ustanovení BytZ v rôznych ustanoveniach BytZ alebo BytZ vs. BytZ
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo, ale aj povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať o otázkach. Zhromaždenie vlastníkov je kľúčovým orgánom spoločenstva s hlavnými rozhodovacími právomocami určenými zákonom na zabezpečenie fungovania spoločenstva. Predstavuje ekvivalent schôdze vlastníkov v domoch, ktoré sú spravované správcom. V zmysle ust. § 7c ods. 9 BytZ „tvoria zhromaždenie všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie rozhoduje o veciach, o ktorých rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa § 14 až 14b. Rozhoduje tiež o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva. Na zvolanie zhromaždenia sa použijú primerane ustanovenia § 14a ods. 1.“ Primerané použitie §14a ods. 1 BytZ v praxi znamená že, sa na zvolanie zhromaždenia použijú pravidlá na zvolávanie schôdze všeobecne, teda čo to lehôt, tak aj podmienok zvolania a a pod.
Ustanovenie § 8a ods. 10 písm. b) BytZ určuje, že „po vyčiarknutí zo zoznamu správcov je doterajší správca povinný vykonať nevyhnutné činnosti smerujúce k ukončeniu výkonu správy a jej odovzdaniu novému správcovi bez zbytočného odkladu po tom, ako bol správca vlastníkmi zvolený alebo vzniknutému spoločenstvu; ak správca nie je zvolený alebo spoločenstvo nevzniklo do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu správcov, vzniká spoločenstvo zo zákona a doterajší správca je povinný použiť primerane postup podľa odseku 8.“ Toto ustanovenie síce uvádza primerané použitie ust. § 8a ods. 8 BytZ, no zo samotného znenia tohto ustanovenia je jasné, že sa musí použiť celé. Nevieme si predstaviť napr. že by správca neinformoval všetkých vlastníkov o vzniku spoločenstva.
Pojmy garážové stojisko a skladový priestor zaviedla novela BytZ z roku 2018 pričom šlo najmä o rozšírenie dovtedajšej jednoduchej právnej úpravy pojmu „garáž“. Vyžiadali si to developeri, ale aj celkovo výstavba nových bytových domov, ktoré sa často stavajú s hromadnými garážami vo svojich prvých nadzemných podlažiach. Prevody bytov a nebytových priestorov pritom často narážali na nepresné výklady v prípade spolupodielového vlastníctva garáží, ale napríklad aj skladových či pivničných priestorov. V zmysle ust. § 20b BytZ: „sa ustanovenia § 20a použijú primerane aj na výlučné užívanie skladového priestoru.“ V zmysle jeho znenia sa primerané použitie javí viac ako komplikované, nakoľko sme sa v praxi ešte nestretli s prípadom, kedy by bol skladový priestor v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov v dome. Primerane môže byť použité napr. ustanovenie o zápise práva výlučného užívania tohto priestoru na liste vlastníctva, prípadne napr. použitie ust. ods. 4 o práve ho prenechať inej osobe do užívania aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Ide však o jedno z nepremyslených ustanovení BytZ.
Ust. § 24 ods. 1 BytZ: „Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 29 a 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis.12ca)“.V praxi toto ustanovenie znamená, že pri iných budovách, ktoré nemusia byť spravované spoločenstvom vlastníkom alebo správcom, sa použijú ustanovenia BytZ, ktoré sledujú rovnaký účel a zároveň nepoužitie všetkých ustanovení BytZ dáva praktický zmysel. Má zmysel aby napríklad jediný vlastník nebytovej budovy predkladal správu o činnosti podľa ust § 8a BytZ? Na druhej strane v nebytovej budove, v ktorej žijú nájomcovia a je v správe len vlastníka vidíme význam v predložení plánu opráv podľa ust. § 8b ods. 1. písm. g) BytZ v záujme zabezpečenia bezpečného bývania a užívania. Rovnako nemá zmysel aplikovať na takúto budovu ustanovenia BytZ o hlasovaní, nakoľko by si to jediný vlastník sám odhlasoval tak či onak.
Ako sa zorientovať v právnom predpise
Orientácia v texte zákona môže byť náročná aj pre skúseného čitateľa. Ak znenie zákona obsahuje odkazy na iné právne predpisy, tieto sú očíslované postupne. Čo znamená, že v závere znenia zákona si v poznámke pod čiarou podľa čísla odkazu nájdete uvedené jednotlivé ustanovenia iného právneho predpisu, ktoré sa majú primerane použiť. Ak sa v texte právneho predpisu opakuje odkaz na rovnaké ustanovenie právneho predpisu už citované v poznámke pod čiarou, odkaz sa označuje tým istým číslom. Pre upresnenie uvádzam, že poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu, majú len informatívnu hodnotu. Pre lepšiu orientáciu v texte právneho predpisu slúžia vnútorné odkazy na príslušné ustanovenie v zátvorke, napríklad: „(§ 3 ods. 1) “. Tu sa dostávame k faktu, že zákon nestačí len poznať a mať ho preštudovaný. Správny výklad zákonných ustanovení má veľký význam či už pri aplikácii jednotlivých ustanovení BytZ alebo argumentácii voči druhej strane či už v prípadnom spore alebo ak potrebujete svoj postup ozrejmiť niekomu ďalšiemu. Interpretácia v práve má svoje nezastupiteľné miesto. V zmysle vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že pri aplikácii BytZ sa stretneme s viacerými odkazmi na iné právne predpisy a zákony, kedy BytZ reflektuje v osobitných situáciách potrebu primeraného použitia iného právneho predpisu namiesto povinnosti úplného použitia uvedených us
[1] Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok).